Grammar Bank

Prítomný čas jednoduchý

Sloveso 'byť'

Sloveso 'to be' je nepravidelné a má tri tvary am, is, are I am – he is – she is – it is – we are – you are – they are

Tretia osoba jednotného alebo množného čísla môže samozrejme byť podstatné meno.

Príklad:

• My friend is from London.
• My friends are from London.

Krátke (alebo 'stiahnuté') tvary sú: I’m – he’s – she’s – it’s – we’re – you’re – they’re

Krátky tvar 's sa dá tiež používať s podstatnými menami.

Príklad:

• My friend’s from London.

Zápor slovesa ‘to be’ sa tvorí pridaním ‘not’ : I am not – he is not – she is not – it is not – we are not – you are not – they are not

Krátke tvary: I’m not – he isn’t – she isn’t – it isn’t – we aren’t – you aren’t – they aren’t

V otázke stojí sloveso pred podstatným menom alebo zámenom.

Príklad:

• Are you from Prague?
• Is your friend from London?
• Are they Italian?
• Is Catherine English?
• Are Peter and his wife and children happy?

Modálne pomocné slovesá

Modálne pomocné slovesá (can, could, must, may, might, shall, should, will, would) majú iba jeden tvar.

Existujú aj krátke kladné tvary pre ‘shall’ ('ll) ‘will’ ('ll) a ‘would’ ('d)

Príklady:

• I’ll go tomorrow.
• They’ll be here later.
• She’d come if she could.

Zápor sa tvorí pridaním ‘not’: ‘can not’ sa píše ako jedno slovo: cannot

Ostatné sa tvoria:could not, must not, atď.

Skrátené tvary:can’t – couldn’t – mustn’t – mightn’t – shan’t – shouldn’t – won’t – wouldn’t

Neexistuje skrátený tvar pre ‘may not’.

V otázke stojí sloveso pred podstatným menom alebo zámenom.

Príklad:

• Can you speak English?
• Will John and his wife and friends come?
• May I come in?

Ostatné slovesá

Všetky ostatné slovesá majú dva kladné tvary:

1. Rovnaký ako infinitív bez ‘to’. Tento tvar sa používa v 1. a 2. osobe jednotného čísla a v 1., 2. a 3. osobe množného čísla.
2. Rovnaký tvar ako infinitív, s pridaním ‘s’ alebo ‘es’. Tento tvar sa používa v 3. osobe jednotného čísla.

Príklad:

• I live, you live, we live, they live, John and Mary live.
• He lives, John lives, she lives, Mary lives, it lives, this animal lives in Africa.

Zápor sa tvorí pomocným slovesom DO alebo DOES (3. osoba jednotného čísla) a NOT pred tvarom infinitívu slovesa.

Príklady:

• I do not live in London.
• You do not live in London.
• He/she/it does not live in London.
• We do not live in London.
• They do not live in London.

Skrátené tvary sú DON’T a DOESN’T.

Príklady:

• I don’t live in London.
• You don’t live in London.
• He/she/it doesn’t live in London.
• We don’t live in London.
• They don’t live in London.

DO a DOES sa používajú aj v otázke. Štruktúra sa nemení:

DO/DOES + PODMET + INFINITÍV (bez ‘to’)

Príklady:

• Do you live here?
• What do you want?
• Where do you and your family live?
• Why do so many people all over the world drink CocaCola?
• Does she like music?
• What does Peter want?
• Where does John live?
• Where does your other brother Paul live?
• What does your friend from Italy think?

Rozkazovací spôsob

Je jednoduché dávať príkazy alebo inštrukcie v angličtine, pretože existuje iba jeden spôsob, akým sú ľudia oslovovaní – YOU. Nezáleží na tom, či hovoríte s jedným človekom alebo s viacerými ľuďmi. Nezáleží na tom, či hovoríte s mladým alebo starším človekom, s priateľom alebo s človekom, ktorého nepoznáte. Pre súhlasný imperatív použite jednoducho infinitív (bez ‘to’).

Príklady:

• Sit down.
• Come here.
• Listen everybody.
• Tell me your name.
• Open the window.
• Help me!

Ak chcete byť slušnejší, môžete povedať ‘please’ alebo použiť inú väzbu ako ‘Will you sit, please?’ alebo ‘Could you open the window, please?’ alebo ‘Would you mind sitting down, please?’ Pre zápor použite jednoducho DON’T pred infinitívom (bez ‘to’).

Príklady:

• Don’t sit down.
• Don’t open the window.
• Don’t do that.
• Don’t worry!

Sloveso DO a sloveso MAKE

Vo všeobecnosti znamená sloveso TO MAKE niečo vytvoriť a TO DO znamená vyvinúť činnosť, ale niekedy je jednoducho potrebné naučiť sa ustálené výrazy. Tu je niekoľko bežných príkladov:

MAKE

• make a phonecall
• make an appointment
• make arrangements
• make a photocopy
• make a cup of tea or coffee
• make a change
• make a mistake
• make a noise
• make a promise
• make a plan
• make money

DO

• do a job
• do the washing
• do the washing up
• do the dishes
• do the shopping
• do a favour
• do an exercise
• do the housework
• do a course
• do a lot of sport
• do justice

Predprítomný čas jednoduchý

Predprítomný čas jednoduchý popisuje situáciu v prítomnosti. Nedá sa použiť vo vzťahu k deju, ktorý sa odohral v určenom bode v minulosti.

Napríklad veta I have finished the report je SPRÁVNA.

Znamená to jednoducho, že správa je dokončená. Nie je tu žiadny ukazovateľ toho, kedy som správu ukončil.

Veta I have finished the report yesterday NIE JE správna, pretože ‘yesterday’ sa vzťahuje k bližšie určenému bodu v minulosti, takže musíme použiť Jednoduchý čas minulý: I finished the report yesterday.

I WOULD LIKE, I'D LIKE, atď.

‘I WOULD LIKE’ (alebo ‘I’D LIKE’) je podmienkový tvar slovesa ‘to like’. Dávajte si pozor, aby ste si ho nemýlili s tvarom jednoduchého času prítomného.

Napríklad:

• Would you like fish? - pýtam sa, či chcete teraz rybu
• Do you like fish? - pýtam sa, či máte všeobecne radi rybu

Sloveso HAVE

PRÍTOMNÝ ČAS

Kladný tvar:

• I, you, we, they have alebo 've
• he, she, it has alebo 's

Zápor:

• I, you, we, they have not alebo haven’t
• he, she, it has not alebo hasn’t

Otázka:

• Have I, you, we, they?
• Has he, she, it?

MINULÝ ČAS

Kladný tvar:

• I, you, we, they had or 'd
• he, she, it had or 'd

Zápor:

• I, you, we, they had not or hadn’t
• he, she, it had not or hadn’t

Otázka:

• Had I, you, we, they?
• Had he, she, it?

HAVE sa používa tromi možnými spôsobmi:

1. ako pomocné sloveso v predprítomnom jednoduchom a predminulom čase
2. na označenie vlastníctva
3. vo vzťahu k iným dejom, ktoré nie sú priamo vlastníctvom

1. Použitie HAVE ako pomocného slovesa v predprítomnom a predminulom čase

Príklady:

• I’ve finished.
• Have you finished?
• I haven’t finished.
• He’s finished.
• Has he finished?
• He hasn’t finished.
• They’ve arrived.
• John and Mary have arrived.
• I had already arrived before John came.
• I’d already arrived before John came.
• I told him I had not finished.
• I told him I hadn’t finished.

2. Použitie HAVE na označenie vlastníctva

a) HAVE sa dá používať bez pomocných slovies DO/DOES/DON’T/DOESN’T.

• I have an appointment.
• Have you an appointment?
• He has a big car.
• Has he a problem?
• We haven’t time.
• She hasn’t time.

b) Tento ‘jednoduchý’ tvar je často posilnený použitím ‘got’ (minulé príčastie slovesa ‘get’. V tomto prípade samozrejme používame technicky predprítomný tvar slovesa ‘get’ s ‘have’ ako pomocným slovesom ako v bodě 1),a tak pomocné slovesá DO/DOES/DON’T/DOESN’T nie sú potrebné.

• I have an appointment. - I’ve got an appointment.
• Have you an appointment? - Have you got an appointment?
• He has a big car. - He’s got a big car.
• Has he a problem? - Has he got a problem?
• We haven’t time. - We haven’t got time.
• She hasn’t time. - She hasn’t got time.

V neformálnom štýle sa have a zámeno často vypúšťajú, najmä v otázkach s ‘you’:

• Sorry. (I’ve) Got to go.
• (Have you) Got any money?

c) HAVE na vyjadrenie vlastníctva sa dá tiež používať ako obyčajné sloveso s pomocnými slovesami DO/DOES/DON’T/DOESN’T/DID/DIDN’T.

• I have an appointment.
• Do you have an appointment?
• He has a big car.
• Does he have a problem?
• We don’t have time.
• She doesn’t have time.

Toto použitie sa všeobecne považuje za znak americkej angličtiny, ale rozširuje sa stále viac do iných častí anglicky hovoriaceho sveta, najmä v Minulom čase jednoduchom:

• I had an appointment.
• Did you have an appointment?
• I didn’t have time.

3. Použitie HAVE vo vzťahu k ostatným dejom, ktoré nie sú priamo vlastníctvom

Príklady:

• have a baby
• have a bath
• have a shower
• have fun
• have a good trip
• have an accident
• have a look
• have a break
• have breakfast
• have lunch
• have dinner
• have a drink
• have a cup of tea
• have a good time

Tiež ‘zdôvodňujúce’ použitie, napr. požiadanie alebo hovorenie niekomu, čo má pre nás urobiť:

• They’re going to have their house painted. Nechajú si vymaľovať dom.
• When was the last time you had the oil changed? Kedy ste si naposledy nechali vymeniť olej?

Vo všetkých týchto prípadoch sa HAVE vždy používa ako obyčajné sloveso s pomocnými slovesami DO/DOES/DON’T/DOESN’T/DID/DIDN’T:

• When did she have the baby?
• What did you have for breakfast?
• Did you have a good trip?
• Did you have your computer fixed?
• What time do you usually have dinner?
• I don’t normally have lunch at home.
• We didn’t have a very good time.
• He doesn’t have his hair cut very often.

Väzba THERE IS a THERE ARE

THERE IS (jednotné číslo) a THERE ARE (množné číslo)

KLADNÝ TVAR

THERE IS a tiež skrátený tvar THERE’S.

THERE ARE nemá skrátenú písanú formu.

Príklady:

There’s a tree in the garden. *There are two trees in the garden.

Poznámka: v prípade zoznamu závisí jednotné, popr. množné číslo od prvej položky.

Príklad:

• There’s a book, a pen and a telephone on the table.
• There are two books, a pen and a telephone on the table.

ZÁPOR

Jednotné číslo: THERE IS NOT alebo THERE ISN’T

Množné číslo: THERE ARE NOT alebo THERE AREN’T

Príklad:

• There isn’t any bread on the table.
• There aren’t any rooms free.

Poznámka:Namiesto NOT + ANY sa dá použiť kladný tvar s nulovým ukazovateľom množstva NO.

Príklad:

• There’s no bread on the table.
• There are no rooms free.

OTÁZKA

Jednotné číslo: IS THERE ..?

Množné číslo: ARE THERE ..?

Príklad:

• Is there any bread on the table?
• Are there any rooms free?

Číslovky

	ZÁKLADNÉ	RADOVÉ
1	one	first
2	two	second
3	three	third
4	four	fourth
5	five	fifth
6	six	sixth
7	seven	seventh
8	eight	eighth
9	nine	ninth
10	ten	tenth
11	eleven	eleventh
12	twelve	twelfth
13	thirteen	thirteenth
14	fourteen	fourteenth
15	fifteen	fifteenth
16	sixteen	sixteenth
17	seventeen	seventeenth
18	eighteen	eighteenth
19	nineteen	nineteenth
20	twenty	twentieth
21	twenty-one	twenty-first
22	twenty-two	twenty-second
… atď.	…	…
30	thirty	thirtieth
40	forty	fortieth
50	fifty	fiftieth
60	sixty	sixtieth
70	seventy	seventieth
80	eighty	eightieth
90	ninety	ninetieth
100	one hundred	one hundredth
101	one hundred and one	one hundred and first
… atď.	…	…
1000	one thousand	one thousandth
1001	one thousand and one	one thousand and first
… atď.	…	…
1237	one thousand two hundred and thirty-seven	one thousand two hundred and thirty-seventh
… atď.	…	…
1000000	one million	one millionth

Poznámky:

• one hundred, one thousand, one million sa dajú tiež vyjadriť ako a hundred, a thousand, a million.
• hundred, thousand, million sa nemenia, napr. ‘two hundred euros’, ‘three thousand cars’, ‘six million inhabitants’. Koncovku množného čísla ‘s’ priberajú iba vtedy, keď sa používajú ako podstatné mená; napr. ‘hundreds of people’, ‘thousands of cars’, ‘millions of euros’.
• ZERO sa dá tiež vyjadriť ako NOUGHT. Napríklad: 0.05 je možné vysloviť ‘zero point zero five’ alebo ‘nought point nought five’.
• v telefónnych číslach sa každá číslica vyslovuje samostatne a písmeno O sa často používa namiesto ZERO: napr. 349609 je three four nine six oh nine.
• vo futbalových výsledkoch NIL sa používa namiesto ZERO, napr. 4-0 je four nil.
• v tenise LOVE sa používa namiesto ZERO: 6-0 je six love.
• RADOVÉ číslovky: skrátené písané tvary: first – 1st, second – 2nd, third – 3rd, a všetky ostatné s ‘th’, napr. fifteenth – 15th, ninety-sixth – 96th.
• RADOVÉ číslovky sa tiež používajú na vyjadrenie zlomkov iných ako ‘half’ a ‘quarter’, napr. ‘two thirds’, ‘three fifths’, a na vyjadrenie dátumov, napr. 1st January - ‘the first of January’ alebo January 1st - ‘January the first’.
• Až po rok 2000 sa roky vyslovujú ako dve samostatné čísla, napr. 1492 – fourteen ninety two, 1941 – nineteen forty-one. 1600, 1700 atď. sa vyslovujú ako sixteen hundred, nineteen hundred atď., ale rok 2000 vyslovujeme ako ‘two thousand’ a roky 2001, 2002 atď. vyslovujeme ako ‘two thousand and one, two thousand and two’ atď.

Vyjadrenie času

Väčšina ľudí v anglicky hovoriacom svete nepoužíva 24-hodinový čas, a radšej používa a.m. a p.m. Čas môžete vyjadriť buď ‘digitálnym’ alebo ‘tradičným’ spôsobom:

4 a.m.	It’s four a.m.	It’s four o’clock.
4.05	It’s four oh five.	It’s five past four.
5.10	It’s five ten.	It’s ten past five.
6.15	It’s six fifteen.	It’s quarter past six.
7.20	It’s seven twenty.	It’s twenty past seven.
8.25	It’s eight twenty-five.	It’s twenty-five past eight.
9.30	It’s nine thirty.	It’s half past nine.
10.35	It’s ten thirty-five.	It’s twenty-five to eleven.
11.40	It’s eleven forty.	It’s twenty to twelve.
12.45	It’s twelve forty-five.	It’s quarter to one.
13.50	It’s one fifty p.m.	It’s ten to two.
14.55	It’s two fifty-five p.m.	It’s five to three.
15.00	It’s three p.m.	It’s three o’clock.

Opytovacie zámená a slová v otázke

Veta, v ktorej je WHO alebo WHAT alebo WHICH podmetom, je z hľadiska stavby vety kladná, a preto nie je potrebné žiadne pomocné sloveso.

• He lives here.
• She lives here.
• John lives here.
• Who lives here?

Z hľadiska stavby vety sú všetky tieto vety kladné, ale veta ‘Who lives here?’ je otázkou, pretože WHO je opytovacie zámeno.

Porovnaj:

• Who did you see? (‘you’ je podmetom)
• Who saw you? (‘who’ je podmetom)

SHOULD

SHOULD a záporný tvar SHOULDN’T sú nemenné a používajú sa na označenie morálnej povinnosti, rady alebo silného doporučenia. Je menej kategorické, než MUST. Dávajte pozor na to, aby ste NEvyslovovali písmeno ‘L’.

Prítomný čas jednoduchý

Prítomný čas jednoduchý sa používa na vyjadrenie: Stálych stavov, opakovaných dejov, denne opakovaných rutinných činností, všeobecných právd, cestovných poriadkov (vlakov, lietadiel atď.) a programov.

Príklady:

• He works in a bank.
• I go swimming every Friday.
• Mary usually gets up at 8 o’clock.
• The sun rises in the east.
• What time does the flight leave?
• We arrive in London next Friday and leave on Sunday.

Prítomný čas priebehový

Prítomný čas priebehový sa používa na vyjadrenie: Dejov, ktoré prebiehajú teraz, dejov a úmyslov, ktoré sú už naplánované do budúcnosti, a v spojení s ‘always’ na označenie podráždenia z vecí, ktoré sa dejú príliš často.

Príklady:

• He’s working in Scotland at the moment.
• I’m going swimming tomorrow.
• What time are you leaving tomorrow morning?
• You’re always complaining.

Trpný a činný rod

ČINNÝ ROD sa používa vtedy, keď je podmet slovesa vykonávateľom deja.

Príklad:

• The judge sent him to prison.

Tu ‘the judge’ je podmetom a ‘him’ je PRIAMYM PREDMETOM slovesa.

V prípade TRPNÉHO RODU sa podmet slovesa podrobuje alebo je príjemcom deja.

Príklad:

• He was sent to prison.

Tu je ‘he’ podmetom slovesa, ale je príjemcom deja.

Trpný rod v angličtine má túto nasledujúcu stavbu:

Podmet - Správny tvar slovesa ‘TO BE’ - Minulé príčastie – (Činiteľ)

Pokiaľ je to nutné alebo užitočné, ‘činiteľ’ môže byť vyjadrený s použitím ‘by’.

Príklad:

• He was sent to prison by the judge.

NEPRIAMY PREDMET sa môže tiež stať podmetom v trpnom rode.

Príklad:

• Somebody gave me a book. – I was given a book.

V tomto prípade ‘me’ je nepriamym predmetom, a potom sa stáva podmetom. Priamy predmet, ‘a book’ sa v tomto prípade nestáva podmetom.

Minulý čas jednoduchý a predprítomný čas

Minulý čas jednoduchý používame, keď hovoríme o jednotlivom alebo opakovanom deji v určitej dobe v minulosti. Používame predprítomný čas, keď hovoríme o prítomnej situácii alebo výsledku minulých dejov.

Napríklad: ‘He has come’ jednoducho znamená ‘He is here’. Je nemožné povedať ‘He has come yesterday’, pretože ‘yesterday’ odkazuje na minulosť. Preto musíme povedať ‘He came yesterday’.

Vzťažné zámená

WHO, WHICH, THAT a WHAT sa môžu používať ako VZŤAŽNÉ ZÁMENÁ.

WHO sa používa iba pre osoby. WHICH sa používa iba pre veci. THAT sa dá použiť pre osoby aj pre veci.

WHO, WHICH a THAT sa dajú vynechať, keď sú predmetom vo vzťažnej vete.

Príklady:

• That’s the book (which/that) I read last summer.
• I spoke to a man (who/whom/that) I knew.

Poznámka: Predmetový tvar ‘WHOM’ sa v modernej angličtine príliš nepoužíva.

WHAT znamená ‘the thing which’, ‘that thing which’ alebo ‘the things which’ atď.

WHOSE sa používa pre nahradenie privlastňovacích prídavných mien.

Príklad:

• He’s a composer whose music is famous everywhere.

USED TO

Tvar USED TO popisuje opakovaný dej V MINULOSTI, ktorý neprebieha teraz alebo minulý stav, ktorý už teraz nie je.

Kladný tvar: used to

Príklad:

• Slovenia used to be part of Yugoslavia.

Zápor: didn’t use to

Príklad:

• Poland didn’t use to be part of the EU.

Otázka: did .. use to ..?

Príklad:

• What did people use to do before TV was invented?

Poznámka: Nemýlte si USED TO s BE USED TO (byť na niečo zvyknutý) alebo GET USED TO (na niečo si zvyknúť), a nemýlte si to so slovesom TO USE (využívať alebo používať).

Nepriama reč

Priama reč sú presné slová, ktoré niekto použil, keď hovoril. V priamej reči používame úvodzovky  (“ “).

Príklad:

• Jack said “I’m English”.

Nepriama reč sa používa, keď podávame správu o tom, čo niekto povedal. V tomto prípadě úvodzovky nepoužívame. Je vždy správne použiť spojku THAT po slovese ‘say’, ‘tell’, atď., ale ak veta nie je dlhá a komplikovaná, môže sa vynechať.

Príklad:

• Jack said (that) he was English.

Poznámka: Po slovese ‘tell’ musíte použiť nepriamy predmet. Pokiaľ chcete použiť nepriamy predmet po say’, musíte použiť ‘to’.

Príklady:

• Jack said (that) he was English.
• Jack said to me (that) he was English.
• Jack told me (that) he was English.

Slovosled v nepriamej reči zostáva rovnaký ako v reči priamej, ale je často potrebné zmeniť tvar slovesa a slovesný čas, zámená, privlastňovacie zámená a časové výrazy vo vete.

Príklady:

• Priama reč: Jack said: “I’m going to Italy with my boss next week.”
• Nepriama reč: Jack said (that) he was going to Italy with his boss the following week.
• Priama reč: Mary said to me: “I saw your sister yesterday.”
• Nepriama reč: Mary told me (that) she had seen my sister the day before.

Ak sa nepriama reč používa na podanie správy o priamej otázke, je výsledkom tvrdenie, nie otázka, takže sa nepoužíva slovosled ako v opytovacej vete, ani pomocné slovesá DO, DOES, DID. Ak priama otázka nezačína opytovacími zámenami ako WHO, WHERE, WHAT, WHEN atď., nepriama otázka začína IF alebo WHETHER.

Príklady:

• Priama reč: They asked me: “What’s your name?”
• Nepriama reč: They asked me what my name was.
• Priama reč : She said: “Do you understand?”
• Nepriama reč: She asked me if (whether) I understood.
• Priama reč: “Where do you want to go?” he asked.
• Nepriama reč: He asked me where I wanted to go.

Členy

V angličtine nie je označenie rodu (ženského, mužského, stredného), takže členy sú stále rovnaké.

Neurčité členy sú: ‘A’ pred spoluhláskou, napríklad ‘a book’ a ‘AN’ pred samohláskou, napríklad ‘an apple’ alebo ‘an old book’.

Určitý člen je ‘THE’. Je tiež rovnaký pre jednotné i množné číslo.

Používajte ‘A’ alebo ‘AN’, ak hovoríte o niečom prvýkrát.

Príklad:

• I saw a man with a dog.

Používajte ‘THE’, ak hovoríte znovu o tej istej veci.

Príklad:

• The man was blind but the dog wasn’t.

Používajte ‘THE’, ak existuje iba jeden exemplár niečoho.

Príklad:

• The moon goes round the Earth.
• The River Thames goes through London.

Používajte ‘THE’ s prídavnými menami 3. stupňa.

Príklad:

• The River Danube is the longest river in Europe.

NEPOUŽÍVAJTE ‘THE’, ak hovoríte o niečom vo všeobecnosti.

Príklad:

• Do you like fish?
• Do they use assistive technology?
• Trees are green.

Použite ‘THE’, ak hovoríte o určitom prípade.

Príklad:

• Do you like the fish in this restaurant?
• Do they use the assistive technology that we installed?
• The trees in my garden are beautiful.

Podmieňovací spôsob minulý

Podmieňovací spôsob minulý (alebo Tretí podmieňovací spôsob) sa tvorí pomocou ‘WOULD HAVE’ alebo ‘WOULDN’T HAVE’ a minulého príčastia, a popisuje neskutočnú alebo imaginárnu situáciu v minulosti.

Príklad:

• I would have accepted the job.
• I wouldn’t have done that.

V rovnakej vete, ktorá obsahuje ‘WOULD HAVE’, sa dá použiť ‘IF’ a sloveso v tvare Predminulého času.

Príklady:

• I would have accepted the job IF THEY HAD OFFERED IT TO ME.
• IF THEY HAD OFFERED ME THE JOB, I would have accepted it.

Stupňovanie prídavných mien

1. Krátke prídavné mená: +ER (2.stupeň) alebo +EST (3.stupeň)

Príklad:

• SMALL - SMALLER - SMALLEST

Ak krátke prídavné meno končí na ‘E’: +R alebo +ST

Príklad:

• NICE - NICER - NICEST

Ak má krátke prídavné meno krátku samohlásku, konečná spoluhláska je zdvojená.

Príklad:

• HOT - HOTTER - HOTTEST

2. Krátke prídavné mená končiace na ‘Y’: ‘Y’ sa mení na ‘I’, + ER alebo +EST

Príklad:

• HAPPY - HAPPIER - HAPPIEST

3. Dlhé prídavné mená: MORE + prídavné meno alebo MOST + prídavné meno

Príklad:

• POPULAR - MORE POPULAR - MOST POPULAR

4. Nepravidelné: GOOD - BETTER - BEST; BAD - WORSE - WORST